Dominikov prvý rok - Mesiac po mesiaci Môj ôsmy mesiac
18. 6. 2008
Veru, veru. Už mám osem. Nič špeciálne som sa nenaučil, len sa zdokonaľujem v státi a chodení. Je to sranda, lebo sa už viem postaviť všade, kde sa čo i len trošku dá. Sem tam, keď chodím za ruky, mi mamina pustí jednu ruku, aby som skúsil isť skoro sám. To sa ešte bojím, aj keď mi maminka povie, že sa nemusím báť a že ma drží. No nie je to vôbec ľahké. Mám osem mesiacov a horné zúbky nie a nie výjsť. A ževraj sú už na ceste, asi sa stratili :o) Tak si budem musieť počkať. Hádam mi do dovolenky narastú. Už zachvíľu ideme
Spapám už všetko čo nespapá mňa :o). Aj keď mamina s ocinom majú niečo dobré na jedenie tak mi daju okoštovať a musím povedať, že je to naozaj chutné. Už aby som aj ja jedol také dospelácke, ale to si musím ešte počkať minimálne 4 mesiace.
Boli u nás na návšteve moji krstní rodičia aj sesternička Ninka. Sme sa spolu hrali a keďže sa mi strašne páčili jej vlásky tak som ju párkrát poťahal a potom sa ma bála. Chodili sme na šmýkačky. Boli sme najprv v Au parku tam je také velké ihrisko potom sme išli ešte večer k nám na ihrisko k ramenu a tam som sa húpal na hojdačke aj ja. Na ďalší deň sme boli na Partizánskej lúke a aj tam bolo super lebo aj tam bolo vela šmýkačiek a preliezačiek. Ocino sa so mnou kúpal aj šmýkal, bola to zábava. A večer, keď sme sa všetci najedli tak sme boli pri Dunaji tak bol nejaký koncert ale ja som si trochu zdriemol a všetci okolo sa čudovali, že v takom rámuse dokážem spať a bez prebudenia. Tak sme išli do Sadu a tam sú krajšie šmýkačky a preliezky a tam sme zostali aj tam som sa s ocinom húpal a šmákal a chodil po preliezkach. Bolo super. Veď aj už chcem na také veci chodiť!