Dominikov prvý rok - mesiac po mesiaci Môj tretí mesiac
5. 3. 2008
V mojom treťom mesiaci som niečo extra nezažíval, skôr som sa zdokonaľoval v tom čo už viem. No som šikovný, to povedali všetci, maminka, ocko, babka, starká, starký a aj krstní. 11.11.2007 bol môj veľký deň. Mal som krst. Maminka s ockom mali s tým problémy ho vybaviť, lebo pan farár stále nie a nie, že maminka a ocino nechodia do kostola. Ale nakoniec som bol teda pokrstený. Ráno to vyzeralo všelijako. Zrazu začalo z neba padať čosi čúdné. Maminka povedala, že je to sneh... No veru pekné, ale škoda, že som si ho nemohol chytiť. Krstiť ma mali o pol dvanástej. No ocino ma niesol zabaleného v deke, lebo snežilo, aby som náhodou nezmokol... Ale ja som spinkal. Maminka mi aj zobrala čajík, keby sa mi náhodou nepáčilo, čo so mnou pán farár bude robiť. Ani neviem ako to všetko prebiehalo, tak sa mi dobre spalo asi z toho počasia. Ale keď mi išiel ujo farár poliať hlavičku svätenou vodou tak som sa trošku zamrvil, veď komu by bolo príjemné v takej zime polievať hlavu.
Maminka mi skusíla dať inú papu na akú som zvyknutá. Skúsil som spapať jabĺčko, ale to mi nejako nebolo dobré tak som ho vypľul. No najprv som sa trošku tváril, že je to nie moc chutné, ale spapal som. Celé a ani som nič nevypľul. Ale ešte nepapám všelijaké jedlá pre dospelých, lebo ešte nemám na to vek. Možem až keď budem mať štyri mesiace a to je už za chvíľu. Nedostal som ani žiadnu alergiu na niečo nového.
Po piatich týždňoch som bol na kontrole, aký som už ťažký. Maminka sa bála, že som málo pribral, ale ja som dobrý papkáč a tak som pribral skoro kilo. Mám 5.895 gramov.
Keďže už mam skoro štyri mesiace tak som sa musel zaočkovať. No nebolo to príliš príjemné. Dostal som z toho horučku. Maminka mi dala paralén, ale ja som ho nechcel lebo ani čajík mi nejako nechutil. Keď ocino prišiel z roboty tak išiel do lekárne a kupil mi paralenove čípky. A tie mi pomohli. Horúčka mi hneď prešla. A ževraj ešte dostanem o šesť týždňov ďalšiu dávku. Tak uvidíme či budem mať znova teplotu.
Som ja už taký šikovný, že už viem sám pekne sedieť opretý o vankúše. Občas síce ešte spadnem na bok, ale to sa zlepší. Tak mi je najlepšie, lebo vidím viacej vecí okolo seba.