Dominikov prvý rok - mesiac po mesiaci Môj štvrtý mesiac
5. 3. 2008
Môj štvrtý mesiac som začal s príkrmami pre dospelákov. Najprv mi maminka začala dávať mrkvičku, ktorá bola postrúhaná s jabĺčkom takže to bolo sladučké. Skúsil som toto čudo papať s lyžičkou. A že to bola sranda. Išlo mi to dosť nešikovne veď ešte také niečo som v puse nemal. Len som to najprv olizoval, ale maminka ma pochválila, že mi to išlo šikovne. Bolo to veľmi dobre. Chutilo mi a maminka s z toho veľmi tešila. Už nie som malý chlapec už som veľký chlap! Potom mi maminka pridala brokolicu, zemiak, tekvicu. To bolo docela dobré. Potom prišiel kel, karfiol, špenát, kaleráb to bolo zlé – to mi vôbec nechutilo. To som si musel vyplakať. Ale nepomohlo. Maminka mi povedala, že keď nespapám tak budem hladný. No tak som to nejako spapal.
Maminka mi stále hovorila, že zachvílu sú tu vianoce. No, ale keďže som ešte vianoce nikdy nevidel tak mi maminka porozprávala, ako bude stavať stromček a aký bude pekný. Tak som na ten deň čakal. A bol tu... Ráno som sa zobudil ako vždy o šiestej. Mamina ma zobrala do obývačky kde s ocinom začali stavať stromček. Pekne ho poozdobovali. Večer ho zapli a ja som sa nevedel vynadívať. Samé svetielka.
Zrazu prišiel deň keď sa na stôl nosilo veľa papania. Mamina s ocinom ma v ten deň umyli skôr ako som zvyknutý. Dostal som pekní čisté veci. Všetci sme sa napapali a išli sme rozbalovať darčeky. Aj ja som dostal - knižky, ponožky, rukavice, batôžtek, teplaky, bodiky, tričká. Mamina s ocinom tiež dostali všeličo. Tak toto sú vianoce... :o))
Potom prišiel deň keď ho všetci nazývajú silvester. Vtedy lietalo kopec svetielkujúcich búchačiek. Ale ja som vonku spal a ničím som sa nenechal zobudiť. V noci som ani nevedel, že to búcha viac ako cez deň a toto nazývajú dospeláci koniec roka... No možno keď budem väčší, že to budem brať ináč.
Za tento mesiac sa mi všeličo podarilo... Na začiatku som sa naučil prevrátiť na bruško a teraz som zo dňa na deň šikovnejší. Už aj v sedení som lepší. Najprv to bolo také všelijaké a teraz sa na chvíľu udržím v sede aj sám, ale to naozaj len na chvíľu. Je to super, lebo tak toho vidím naozaj veľa. Aj na brušku je závava. Naťahujem sa za hračkami a už aj sa skúšam posúvať. Ale nejako mi to nejde. Postavím sa na kolienka, ale ešte neviem čo s tými mojími rukami. Šak ja sa to raz naučím! Zachvíľu mám päť mesiacov a ja to len tak nevzdám....