Dominikov prvý rok - mesiac po mesiaci Môj šiesty mesiac
6. 3. 2008
V mojom šiestom mesiaci som sa zdokonalil nie len v plazení, ale aj v sedení. Už viem sedieť sám, ale ešte sem tam spadnem, keď sa nahnem dozadu. Veď aj v tom sa musím poriadne zdokonaliť. Sám sa ešte neviem posadiť, ale aj to príde. V deň mojich šiestich mesiacov sme išli k mojim starkovcom. Veľmi sa už na mňa tešili, pretože ma už dávno nevideli. Ráno som sa napapal a išli sme, aby sme stihli prísť do obeda. V aute som si trochu pospal, ale ako vždy po pol hodinke môjho obvyklého spánku som sa zobudil. Keďže som sa nudil, tak som sa hral, ale to nie je ono, keď som bol pripútaný a nemohol som sa poriadne hybať a hlavne obracať na bruško. Chvílu som si poplakal, ale nakoniec ma premohol spánok a spal som až do pol dvanástej kedy sme prišli do cieľa. Taký boli radi, že ma vydia. Ale ja som bol z tej celej cesty taký unavený, že som plakal. Ale keď som sa napapal tak už bolo dobre. Boli sme na návšteve 4 dni, ktoré ubehli veľmi rýchlo. Chodili sme po návštevách, ale to veru nie je nič pre mňa, bol som z toho strašne unavený.
Doma som ako vždy vymýšľal čo by som nového objavil. Mamina s ocinom mi dali na zem deku, aby som nespadol z postele, keď už som taký výmyselník. Je to veru lepšie, lebo mám viac miesta na objavovanie nových vecí. Zdokonalil som sa v lezení a už sa viem dostať naozaj všade. Celú izbu už mám prelezenú, hlavne keď idem za loptou. Pomaly sa snažím chodiť kolenačky, ale moc mi to ešte nejde. Snažím sa pomaličky ale je to také ťažké. Aj sa mi začal tento mesiac objavovať zúbok. Bol som z toho taký nesvoj. Nič ma poriadne nebavilo, mal som také niečo ako hnačku skoro dva týždne. Až zrazu maminka objavila niečo drsné na mojom ďasienku a povedala, že je to zúbok no predratý je, ale ešte musí vyrásť.