Dominikov prvý rok - mesiac po mesiaci Môj druhý mesiac
5. 3. 2008
Vo štvrtok 6.9.2007 sme boli u doktorky v poradni. Pribral som na štyri kilá. Už je zo mňa veľký chlapík. Maminka povedala, že vôbec nespávam a ýr ma bolí bruško. Tak nám poradila, aby mi dávali miesto vody vývar z ovsených vločiek do sunára.
Na druhý deň t.j. v piatok 7.9.07 sme išli k mojim starým rodičom na celý týždeň. Ocino si zobral dovolenku. V aute som spal ako zarezaný.
Zoznámil som sa so starkým, aký bol rád, že ma vidí. Zvykal som si zase na nové prostredie. Na druhý deň bola zabíjačka no, ale ja som z nej nič nevidel lebo som spinkal. Liečil som si zapareninky, ktoré sa mi urobili z jedných plienok. Tak som sa vyhrieval na horskom slnku, aby sa mi čím skôr stratili. Za dva dni som ich mal preč a to teta doktorka hovorila, že mi to budú mama s otcom liečiť dva týždne. Nestalo sa tak.
Na druhý deň poobede som sa išiel s ockom kočíkovať po dedine. Veľa som toho nevidel, lebo len čo som zacítil čerstvý vzduch tak som zaspinkal. Keď som sa vrátil domov tak som sa napapal a prišli ma pozrieť ocková sesternica aj s rodinkou. Doniesli mi červenú motorku, aby som sa mohol voziť keď budem väčší.
Cez týždeň sme chodili po návštevách. Boli sme na zabíjačke u ockovej tety Martušky a teta Mima dala mamine celú jednu veľkú tašku oblečenia pre mňa. Potešili sme sa. Teta Mima ma nosila na rukách tak sa mi aj u nej páčilo. Poukazovala mi ako to u ních doma vyzerá. Aj u tety Ľubky sme sa zastavili, tiež som podostával darčeky.
Potom večer keď sme sa vrátili domov sa u nás ešte zastal ockov kamarát ujo Marek so svojou priateľkou, aby sa na mňa pozreli a popriali mi do života veľa pekného. A opäť som dostal niečo pekné... Ale musím sa priznať, že som sa im veľmi nevenoval, lebo som už bol z toľkých návštev taký unavený, že po papaní som rýchlo zaspinkal. Na ďalší deň som mal opäť návštevu, prišiel ma pozrieť opäť ockov kamarát ujo Jaro s už manželkou a znova mi priniesli niečo pekné
V sobotu sa robila veľká oslava. Môj starký oslavoval 50-tku. Jooj a koľko tam bolo ľudí, tak veľa ľudí som ešte pokope nevidel. Len čo sme prišli dovnútra tak sa ku mne všetci zbehli, aby sa na mňa pozreli. Všetci mi niečo pekného priniesli a popriali mi veľa šťastia. Ale aj tak som skoro celú oslavu prespinkal aj keď hrala dosť hlasná hudba.
V pondelok ma čakalo ultrazvukové vyšetrenie, ale ešte raz tam budem musieť ísť, ale až v decembri keď už budem mať štyri mesiace. O týždeň som potom išiel na kontrolu k ortopédovi a teta doktorka povedala, že mám všetko v poriadku, že už len do nemocnice budem musieť ísť. V stredu som bol opäť v poradni, bol som sa odvážiť a už som vážil skoro päť kíl. Presne 4.735 gramov.
Keby všetci vedeli aký som ja šikovný. Maminka, ocinko a aj babka sa veľmi tešia, keď ma dajú na bruško a ja zdvyhnem hlavičku ako nejaký husár. Už aj telka docela zaujíma ale ešte by som ju nemal pozerať, aby som si nepokazil očká. A keď sa zaprem nožičkami do maminkiných rúk, tak sa dokážem aj posúvať dopredu akoby som sa plazil.